reklama

Kto nepribral počas karantény ani jedno kg, nech prvý hodí toaleťákom (a čo na to klíma?)

Alebo... ako zvládnuť prechod z koronakrízy do klimatickej krízy. Celkom podarený vtip, však? Celkom dobre vystihuje atmosféru v našich domácnostiach, kreativitu, a chuť odľahčiť celú situáciu, ktorú práve prežívame.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Svet si prechádza pandémiou, aká tu sto rokov nebola od čias španielskej chrípky. Vírus zasadil tvrdý úder našim doteraz samozrejmým slobodám a odhalil našu zraniteľnosť. Časy, keď si znovu poletíme na víkend do nejakej európskej metropoly na koncert a naspäť sú zatiaľ v nedohľadne. Namiesto toho sedíme doma, a čakáme. A premýšľame.

Snáď po prvý krát čelíme kríze, ktorej dokážeme predísť tak, že sa o to spoločne pričiníme. A už to aj robíme. S výnimkou Veľkej noci to bolo dobrovoľné rozhodnutie, na základe pádnych dôvodov. Obmedzili sme slobodu pohybu v presvedčení, že keď tak urobíme všetci spoločne, účinne zamedzíme šíreniu nákazy, a tým skôr sa budeme môcť vrátiť k našim pôvodným životom. Tomuto stavu však predchádzal moment kolektívneho uvedomenia si závažnosti situácie. Ešte ja sám som bol na prelome februára a marca presvedčený, že nákaza sa vyparí s prichádzajúcou jarou (na čo nie som zrovna hrdý). Niekto precitol už pri prvých alarmujúcich správach o rozšírení sa vírusu do Európy, iní si počkali na prvý potvrdený prípad na Slovenku (začiatkom marca 2020). Precitnutie. To bol ten moment, kedy sa kolektívne rozhodovalo v našich mysliach o tom, či Slovensko stihne, alebo nestihne včas zakročiť proti šíreniu nákazy. Slovensko pochopilo, vláda vyhlásila mimoriadny stav, my sme poslúchli a zostali sme doma. Nie vo viere, ale v presvedčení, že je to dobrý krok. Napriek tomu, že to bude mať neblahý dopad na naše hospodárstvo v strednodobom horizonte. Čo všetko to prinesie ešte netušíme, no už teraz vieme, že prognóza nie je ružová. Chcem byť optimista, a veriť, že hospodárstvo po čase znovu nakopneme.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vnímavosť voči tomu, čo sa deje okolo nás by sme mohli použiť aj v blízkej budúcnosti. Ak vnímame situáciu okolo koronavírusu tak vážne, ako sa potom postavíme ku klimatickej kríze? Tú tiež nevidíme, a popravde ani nechceme vidieť, takisto môže byť smrteľná, no zdanlivo nám zatiaľ na Slovensku nespôsobuje žiadne katastrofálne škody. Slovenskí klimatológovia a poľnohospodári by však mali isté výhrady. Ide o krízu, ktorá bude mať omnoho ničivejšie účinky ako koronavírus. Možno ju generácia dnešných dospelých nezažije na vlastnej koži, ale pre tých, čo prídu po nás to bude novým „normálom“. My už síce niečo tušíme, čosi sa šušká, dačo občas započujeme v správach, no vyčkávame (zatiaľ sa ma to netýka). Ale generácia tých, čo prídu po nás, takú voľbu už nebudú mať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Problém spočíva v onom precitnutí. Pri koronavíruse to bolo tak povediac otázkou pár týždňov a ľudia napokon objektívne zhodnotili, že nám hrozí reálne, i keď neviditeľné, nebezpečenstvo. S klimatickou zmenou to však také ľahké nebude. Slovensko leží v miernom pásme, čo znamená, že tie výkyvy teplôt tu až tak veľmi nepociťujeme. Tým ťažšie potom uveríme nejakým čudným vedcom a ich zisteniam, že klimatická kríza tu už je. Napokon, veď koho by to aj zaujímalo, že keď sa oteplí o viac ako 2 stupne, tak si už za pár rokov v Egypte nezašnorchlujeme, lebo všade na svete vymiznú koralové útesy? Alebo aj taký detail, že jedným zo spúšťačov občianskej vojny v Sýrii bolo pretrvávajúce sucho a biedna poľnohospodárska situácia, ktorá dostala ľudí na pokraj? Našinec vníma celú situáciu s klimatickou zmenou asi takto: zimy sú nejak miernejšie, toho roku nám zase nezamrzol rybník, v lete pribúdajú dni horúčav a občas nejaký ten senior skolabuje, a potom sa to rozoberá dva týždne v rádiu. Klimatológ to však vidí černejšie. V poľnohospodárstve dochádza k slabším úrodám, dažde sú návalovejšie, no celkovo sú menej výdatné. Posledné roky sa lámali rekordy priemerných teplôt odkedy sa vedú meteorologické záznamy, sú tu doteraz nevídané suchá a nečudo, že sa darí aj niektorým plodinám, ktoré sú endemitmi v Stredomorskej oblasti (máte na záhrade figy?).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Lenže dopady klimatickej krízy sa na Slovensku neprejavia nárazovo, ale postupne. A v hre je veľa. Nejde, o to, či si zničíme planétu pretrvávaním v doterajšom spôsobe života; tá si poradí aj bez nás presne tak, ako to už pár krát spravila za tie miliardy rokov. Ide o to, či budú vôbec naši potomkovia v stave zabezpečiť si podmienky na prežitie. To, akú hodnotu dávame budúcim generáciám sa volá medzigeneračná spravodlivosť, a najlepšie ju vystihla svojimi slovami tínedžerka Greta Thunbergová na nedávnom summite v Madride koncom roka 2019: „Obrali ste ma o budúcnosť...“. Jej znepokojujúci výkrik bol, dovolím si tvrdiť, hlasom volajúceho na púšti. No jej iniciatíva Fridays for Future je však jedinečným úkazom toho, ako môžu digitálne technológie dnes nadchnúť ľudí po celom svete, bez ohľadu na miesto, jazyk, či ich pôvod.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vedci a klimatológovia dnes hovoria o prahu nezvratných zmien. Teda o limite oteplenia, po dosiahnutí ktorého už nebude viac možné zemi akokoľvek pomôcť, a tá sa postupne začne tak otepľovať, že tu už nebude možné žiť. Myslite na to, koľko pobrežných krajín bude vystavené riziku zaplavenia, keď sa začne dvíhať hladina oceánov v dôsledku nezvratného procesu topenia sa Grónskeho ľadovca (ktorý nás mimochodom ešte donedávna ochraňoval pred slnečným žiarením tým, že ho odrážal späť do vesmíru). To však s pribúdajúcimi množstvami CO2 a NH4 (metán je 24-krát silnejší skleníkový plyn ako kysličník uhličitý, čo vie máloktorý z novinárov) nebude viac možné, lebo týchto skleníkových plynov je tak veľa, že Zem si s nimi už nevie prirodzenou cestou poradiť. A to nechcem kresliť čiernu predpoveď, čo sa stane, ak sa začne v Rusku roztápať permafrost (ktorý doteraz pod sebou udržiaval metán). Toto nie sú dedukcie či špekulácie. Zbežne si prelistujte zistenia Medzinárodného panelu pre klimatickú zmenu IPCC (správa z decembra 2019).

Keď už nič iné, tak táto pandémia by nás mohla pripraviť na to, čomu sa už asi nevyhneme. Dúfam, že sa staneme ohľaduplnejší k nášmu okoliu, vnímavejší voči budúcim generáciám a o čosi skromnejší vo vzťahu k sebe samým, aby sme si konečne uvedomili dopad nášho životného štýlu na životné prostredie a na budúce generácie. Možno práve to uskromnenie sa, ktoré si teraz máme možnosť vyskúšať, nám ukáže cestu, ako sa postupne (nie hneď) pripraviť na nedostatok, ktorému budeme zrejme niekedy čeliť. Aby nám pojem „uhlíková neutralita“ neznel ako len nejaký sci-fi pojem z dielne Európskej komisie, ale ako výzva na to, aby sme prestali sami jazdiť v aute (alebo prešli na e-mobilitu, či zdieľané jazdy), a viac používali vlaky, električky, bicykle, či uvedomili si, že náš životný štýl zanecháva ťažké bremeno našim deťom v podobe nemilosrdnej uhlíkovej stopy. Stačí sa pozrieť za tanier, ktorý máme pred sebou, či prehodnotiť nákup v našom košíku. Každý môže prispieť k pretransformovaniu našej ekonomiky, a nemusí to byť tou najradikálnejšou cestou. Tí, čo prídu po nás, nám za to raz poďakujú.

Na záver, jedna tragikomická anekdota môjho bývalého profesora Teórie medzinárodných vzťahov:

„Zamyslite sa nad tým, čo sa stane s lesmi, keď si zrazu všetci obyvatelia rozvojových krajín zmyslia utierať sa po potrebe dvojvrstvovým toaletným papierom“.

Je to len príklad, cieľom nebolo haniť nijaké národy, ale skôr poukázať na náš náročný európsky životný štandard.

# Less is next

# Dobrovoľné uskromnenie sa

# Climate crisis

# Sustainable development is a myth

Tomáš Kopecký

Tomáš Kopecký

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Blog o interkultúrnej komunikácii, o prírode a človeku Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu