reklama

Európsky ekologický dohovor v kocke

Nová Európska komisia pod vedením Ursuly Von der Leyenovej vydala na úvod svojho funkčného obdobia prelomový dokument pre oblasť energetiky, životného prostredia a klimatických zmien.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Európsky ekologický dohovor, schválený v decembri minulého roku, existuje zatiaľ len vo forme oznámenia Európskej komisie, čo však neznižuje jeho význam. Ide o komplexný súbor opatrení a zmien, ktoré Európska komisia považuje za nevyhnutné na dosiahnutie svojich ambicióznych cieľov, najmä uhlíkovej neutrality do roku 2050. Tou bude stav, keď Európania prestanú vypúšťať do ovzdušia viac skleníkových plynov, ako sú schopní zachytiť.

„Európska zelená dohoda“, ako tento dokument už stihli v kuloároch premenovať, si kladie neľahkú úlohu: má stanoviť, akým spôsobom a prostriedkami tieto ciele dosiahnuť. Navrhované zmeny zasiahnu strategické odvetvia ako doprava, priemysel, energetika, poľnohospodárstvo a stavebníctvo. Ide o výzvu na veľkú transformáciu hospodárstiev EÚ, a zároveň odkaz Komisie, že chceme byť svetovým lídrom v boji proti klimatickým zmenám.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Základným krokom tohto ambiciózneho plánu bude schválenie vôbec prvého klimatického zákona v marci 2020. Od roku 1990 znížila EÚ emisie skleníkových plynov len o 23 %. Pri aktuálnom tempe by tak do roku 2050 eliminovala sotva 60 % emisií. Navyše, EÚ momentálne zaostáva aj za svojim najnovším cieľom, ktorým je zníženie emisií do roku 2030 o 40 %. Komisia však navrhuje posunúť túto hranicu až na 55 %, čo je pre členské štáty jasný signál, že ide o nezvratný proces. Z pohľadu investorov to zároveň predstavuje záruku dlhodobého smerovania politiky EÚ.

Európska komisia chce pri presadzovaní klimatických cieľov podniknúť viaceré kroky. Chce napríklad rozšíriť pôsobnosť zaužívaných nástrojov (obchodovanie s emisnými povolenkami) aj do iných oblastí, akou je osobná a nákladná doprava alebo stavebníctvo. Bude pokračovať v spoplatňovaní uhlíka a prehodnotí smernicu o zdaňovaní energie, čím chce stimulovať správanie spotrebiteľov a podnikateľov. Odporučí Európskemu parlamentu a Rade ministrov uplatňovať také ustanovenia zakladateľských zmlúv, vďaka ktorým možno prijímať legislatívne zmeny v tejto oblasti štandardným postupom (teda spolurozhodovaním), kedy sa nevyžaduje jednomyseľný súhlas.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Ak by medzinárodná komunita nenasledovala príklad Európskej únie, je Komisia pripravená predložiť návrh na zavedenie uhlíkového cla na hraniciach. Týmto krokom by chcela na jednej strane zabrániť „uhlíkovým únikom“ – teda presúvaniu výroby uhlíkovo náročných surovín (oceľ, cement), do tretích krajín s voľnejšou environmentálnou legislatívou. Na druhej strane by sa usilovala o obmedzenie dovozu takýchto výrobkov z krajín mimo EÚ. Komisia chce dohliadnuť na to, aby mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach nebol v rozpore s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. Ako to chce dosiahnuť, však zatiaľ nie je jasné. Isté však je, že takéto opatrenia budú mať významný vplyv na svetové trhy. Môžu dokonca vyvolať konfrontáciu s dôležitými obchodnými partnermi EÚ, predovšetkým s Čínou. Za zmienku stojí aj návrh komisie na vznik medzinárodného uhlíkového trhu. Túto myšlienku však autori bližšie nevysvetľujú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Pozoruhodná je iniciatíva Európskej komisie zameraná na presadenie novej stratégie EÚ pre adaptáciu na klimatické zmeny do roku 2021. Z pohľadu klimatickej neutrality predstavuje najdôležitejšiu oblasť energetika. Výroba energie a jej využívanie totiž vytvára až 70% všetkých emisií. Komisia preto chce pokračovať vo svojom úsilí o dekarbonizáciu sektoru. Pritom plánuje využiť maximálne navýšenie podielu OZE na tvorbe elektriny, prepájanie európskych energetických trhov, odstavenie výroby elektriny z uhlia, dekarbonizáciu plynu, budovanie inteligentných sietí, ako aj ďalšie inovatívne riešenia, vďaka ktorým bude možné znížiť ceny dodávok energie a zvýšiť energetickú sebestačnosť Európy. Počíta sa aj s využitím moderných metód ako sú napríklad vodíkové stanice, palivové články, či zachytávanie uhlíka pre jeho ďalšie využitie. Pri nich sa Komisia spolieha predovšetkým na iniciatívu priekopníkov, ktorí majú možnosť využívať program financovania projektov Horizon 2020. Komisia Ursuly Von der Leyenovej bude tlačiť na to, aby členské štáty nielen aktualizovali svoje klimatické a energetické plány prijaté koncom roka 2019, ale aby prijali aj ambicióznejšie záväzky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Plánuje sa tiež nová priemyselná stratégia, keďže 20% emisií v EÚ pochádza práve z tejto oblasti. Zmena koncepcie priemyslu a s ním spojených zaužívaných postupov vo výrobe (tzv. „hodnotových reťazcov“) však predstavuje dlhodobý proces, ktorý si bude vyžadovať minimálne jednu generáciu (25 rokov). Preto bude Komisia presadzovať tento plánu už v najbližších piatich rokoch. Mohol by predstavovať účinný podnet na rozhýbanie dôležitých aktérov v priemysle. Komisia zároveň verí, že by sa týmto spôsobom mohol efektívne prepojiť zelený rast s digitálnou transformáciou. V súvislosti s priemyslom má Komisia v úmysle vytvoriť aj akčný plán pre obehové hospodárstvo. Očakáva, že by tak mohla stimulovať vývoj nového dizajnu produktov, dosiahnuť zníženie tvorby odpadu a rozšíriť opätovné využitie materiálov namiesto recyklácie. V tejto súvislosti tiež Komisia plánuje zakročiť proti plánovanému zastarávaniu určitých elektronických spotrebičov. Vývoz odpadu mimo EÚ bude zakázaný a ilegálny vývoz eliminovaný. Komisia ďalej navrhuje spoločný trh pre druhotné suroviny s recyklovateľným obsahom, akými sú obaly, stavebný materiál a batérie. Rozšíriť by sa mala aj zodpovednosť výrobcov, najmä v odvetviach náročných na zdroje (textil, plasty, elektronika a staviteľstvo).

 Ak chce EÚ splniť svoj plán na dosiahnutie klimatickej neutrality včas, bude potrebné zdvojnásobiť úsilie zamerané na renováciu budov. Tie totiž spotrebúvajú až 40% našej energie. Komisia preto plánuje revíziu dlhodobej renovačnej stratégie členských štátov, ako aj zvýšenie energetickej efektivity budov.

Ďalším zaujímavým krokom je avizovaná snaha o elimináciu falošnej „enviro-propagácie“ produktov európskymi výrobcami a zavedenie nových digitálnych štítkov na tovary (digitálny pas). Majú obsahovať nielen informácie o pôvode a zložení výrobku, ale aj údaje o možnosti jeho opravy, spôsobe rozobratia alebo likvidácie po skončení životnosti.

Cena osobnej dopravy by mala zohľadňovať vplyv na životné prostredie a zdravie. V oblasti leteckej a námornej dopravy chce Komisia postupne odstrániť existujúce výnimky. Prvým takýmto opatrením by malo byť redukovanie bezplatných emisných povoleniek pre aerolínie.

 V poľnohospodárstve chce Komisia na jar predstaviť novú koncepciu s názvom „Z farmy na stôl“, založenú na udržateľnom potravinárstve. Bude založená na prísnejších environmentálnych a klimatických kritériách pri posudzovaní poľnohospodárskej stratégie jednotlivých členských štátov. V praxi by to mohlo priniesť vyššie príspevky pre biofarmárov, ale aj náročnejšie štandardy pre chov zvierat a zintenzívnenie výsadby stromov. Na pretrase je aj možná nová koncepcia pre lesy. Máloktorá oblasť európskej politiky je však taká náchylná na lobovanie ako poľnohospodárstvo. Je teda zrejmé, že akékoľvek úsilie o obmedzenie poľnohospodárskych dotácií bude mať za následok protesty a silný lobistický tlak.

Komisia navrhne aj Investičný plán pre udržateľnú Európu. Prostredníctvom tohto plánu chce doplniť časť finančných prostriedkov do predpokladanej sumy 318 miliárd ročne, nevyhnutnej pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Súčasťou uvedeného plánu bude Mechanizmus pre spravodlivú transformáciu s rozpočtom približne 122 miliárd eur, určený prevažne pre krajiny bývalého východného bloku, ktoré sú stále závislé na uhlí.

 Európsky ekologický dohovor stavia EÚ do role globálneho lídra v boji proti klimatickým zmenám. Na presadanie svojej globálnej vízie mieni Komisia využiť všetky dostupné diplomatické kanály, od platforiem G7, G20, až po OSN, či najbližší klimatický summit COP26 v Glasgowe. Primäť nečlenské krajiny, aby nasledovali environmentálnu politiku EÚ, však nebude ľahké. Jednu z možností predstavuje uzatváranie obchodných dohôd medzi EÚ a tretími krajinami len v prípade, ak budú členmi Parížskej dohody. Prvou krajinou, pri ktorej by sa tento princíp mohol uplatniť, sú Spojené štáty. Tie za Donalda Trumpa síce od dohody odstúpili, formálne sú však stále vo „výpovednej lehote“.

Čo teda dosiahla Európska komisia schválením európskej zelenej dohody? Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že nič. Tento prelomový dokument môže vyzerať len ako jedno z mnohých programových vyhlásení, aké komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade ministrov denne. Ciele stanovené v dohovore si však budú vyžadovať zásadné zmeny vo všetkých oblastiach, a niektoré navrhované opatrenia môžu mať významné následky aj pre budúcnosť zahraničného obchodu EÚ. Skutočnosť, že Európsky parlament 15. januára už odobril nielen dohovor, ale najmä mechanizmy spravodlivej transformácie, kompenzácie uhlíka na hraniciach a klimatický zákon, nasvedčuje tomu, že inštitúcie EÚ sú na dobrej ceste, ako tento strategický dokument pretaviť do konkrétnej politiky. Ak by sa členským štátom podarilo naplniť ciele dohovoru, Európa by sa mohla stať prvým uhlíkovo neutrálnym kontinentom.

Tomáš Kopecký

Tomáš Kopecký

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Blog o interkultúrnej komunikácii, o prírode a človeku Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu