reklama

Najlepší spôsob, ako zachrániť planétu? Vzdať sa mäsa a mliečnych výrobkov. George Monbiot

George Monbiot: Chov dobytka pre potravu je hrozbou pre celú zem, a stejk z voľného chovu je zo všetkých najhorší.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

To, či ľudstvo prežije toto storočie a storočie po ňom, a či popri nás prežijú aj iné formy života, bude závisieť od toho, ako sa budeme stravovať. Náš konzum všetkého ostatného môžeme zraziť až na nulu, no aj tak doženieme biosystém ku kolapsu. Nie však, ak zmeníme svoj spôsob stravovania. 

Ak chcete jesť menej sóje, mali by ste jesť viac sóje.
Ak chcete jesť menej sóje, mali by ste jesť viac sóje. 

Všetky dôkazy ukazujú jedným smerom: kľúčovým bude prechod zo živočíšnej stravy na rastlinnú. Štúdia zverejnená v časopise Science[1] ukazuje, že zatiaľ čo niektoré mäsité a mliečne výrobky sú škodlivejšie ako iné, všetky sú škodlivejšie pre život na zemi než pestovanie rastlinných bielkovín. Štúdia tiež poukazuje na to, že chov dobytka si vyžaduje 83% celkovej poľnohospodárskej pôdy na svete, no poskytuje len 18% kalórií. Rastlinná strava znižuje využívanie pôdy o 76% a redukuje o polovicu skleníkové plyny a iné formy znečistenia spôsobené produkciou potravy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jedným z dôvodov je extrémna neefektívnosť v kŕmení dobytka jadrom: väčšina jeho nutričnej hodnoty sa stratí pri premene rastlinných bielkovín na živočíšne. To len podporuje moje tvrdenie, že ak chcete jesť menej sóje, mali by ste jesť viac sóje: 93% sóje, ktorú skonzumujeme (a ktorá spôsobuje ničenie lesov, saván a močiarov[2]) je zachytených v mäse, mliečnych výrobkoch, vajciach a rybách, a väčšina sa stratí práve pri premene. Keď tú sóju však jeme priamo, oveľa menej pôdy sa spotrebuje na ten istý objem bielkovín.

Ešte škodlivejším je mäso z voľného chovu: ako tvrdia autori článku, evnironmentálny dopad premeny pastvín na mäso „je nesmierny pri akomkoľvek dnes praktizovanom spôsobe výroby“. To preto, lebo sa spotrebuje priveľa pôdy na získanie stejku či kúsku mäsa odchovaného na tráve. Aj keď sa na pastvu použije zhruba dva krát viac pôdy[3] ako na pestovanie plodín, pastva poskytuje len 1,2% bielkovín, ktoré konzumujeme[4]. Napriek tomu, že mnoho pasienkov nemožno využiť na pestovanie plodín, mohla by sa pôda využiť „nadivoko“[5], čím by sa prinavrátilo mnoho bohatých ekosystémov do pôvodného stavu, absorboval oxid uhličitý z atmosféry, ochraňovali povodia[6] a zabránilo vzostupu šiesteho najväčšieho vymierania (živočíchov, pozn.prekl.) v histórii[7]. Pôda, ktorá by mala byť určená na zachovanie ľudského života a života na zemi ako takého, sa momentálne využíva na výrobu malého množstva mäsa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zakaždým, keď otvorím kľúčovú tému výnosnosti na hektár, sa dostanem pod paľbu hanlivých narážok a hromžení. Ale ja nemám nič proti farmárom, ja len poukazujem na to, že čísla nesedia. Chovom zvierat nedokážeme nakŕmiť rastúcu svetovú populáciu, ani ochraňovať biosystémy na zemi. Mäso a mliečne výrobky sú luxus, ktorý si už viac nemôžeme dovoliť.

Stadiaľto niet úniku. Tí, čo tvrdia[8], že „regeneračné“ či „holistické“ prístupy k farmárčeniu majú blízko k prírode, klamú sami sebe. Využívajú totiž oplotenia, zatiaľ čo v prírode majú voľne pasúce sa bylinožravce na rozsiahlych priestranstvách voľný pohyb. V takom systéme nefigurujú žiadni dravci (lebo ich sám systém vyhubí), pričom tí sú kľúčovým článkom pre zdravé fungovanie biosystémov. Tento systém zvyčajne eliminuje sadenice stromov, a spôsobuje absenciu komplexnej mozaiky drevnatej vegetácie, ktorá sa nachádza v mnohých prírodných systémoch, a ktorá je nevyhnutná pre celú radu voľne žijúcich živočíchov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Živočíšna výroba si nárokuje čoraz väčšiu časť z nášho živého sveta. Len sa zamyslite nad porážaním jazvecov, čo sa teraz šíri Britániou[9] ako odozva na mylné požiadavky mliekarenských výrobcov. Ľudia sa ma pýtajú, ako by som opodstatnil návrat vlkov, keď vieme, že by spôsobili škody na ovciach. No ja sa pýtam, ako odôvodníte rozšírenie chovu oviec za cenu vymiznutia vlkov a celého radu ďalších divých zvierat[10]. Najpodstatnejším krokom ako pomôcť životnému prostrediu je znížiť plochu polí určených na chov.

Ak vám varenie moc nejde, diéta zložená z rastlinnej stravy sa vám môže zdať nudná a aj drahá. A mnoho ľudí na to nemá ani vlohy, ani čas. Chcelo by to lepšie a lacnejšie hotové vegánske jedlá a rýchle a jednoduché náhrady mäsa. Veľkou zmenou bude masová výroba umelo vypestovaného mäsa[11]. K tomu však existujú tri zásadné výhrady. Tou prvou je, že predstava umelo vypestovaného mäsa je nechutná. Ak to tak cítite, vyzývam Vás, aby ste sa pozreli na to, ako sa Vaše klobásky, burgre a kuracie nugetky chovajú[12], zakáľajú[13] a spracúvajú[14]. Keďže som robil na farme s intenzívnym chovom ošípaných[15], viem lepšie než ktokoľvek iný, čo znamená slovo „nechutné“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Druhou výhradou je, že umelo vypestované mäso ohrozuje miestnu potravinársku výrobu. Tí, čo to tvrdia[16] asi netušia, odkiaľ pochádza krmivo pre zvieratá. Kŕmiť ošípané argentínskou sójou predtým, než sa k Vám dostane na tanier nie je o nič menej „lokálne“, ako keď tú sóju priamo skonzumujete. Tretia výhrada je však viac opodstatnená: umelé pestovanie mäsa sa poľahko koncentruje v rukách korporácií. Aj tu však platí, že priemyslu s krmivom pre zvieratá (a čoraz viac aj chovu dobytka[17]) sa zmocnili gigantické koncerny. No my by sme sa mali posnažiť, aby umelo pestované mäso nešlo tou istou cestou: v tomto sektore, ako i pri ostatných, potrebujeme pevné protimonopolné zákony.

Mohla by to byť príležitosť, ako sa zbaviť našej úplnej závislosti na umelom dusíku. Pestovanie a chov boli odjakživa prepojené používaním hnoja. Zanechanie tohto systému postupne viedlo k poklesu úrodnosti pôdy. Vyvinutie umelých hnojív nás síce zachránilo pred hladom, no za vysokú cenu na životnom prostredí[18]. Spojenie medzi chovom a pôdou je dnes zväčša prerušené: pôdu živíme chemikáliami, zatiaľ čo živočíšne výkaly hromadíme bez akéhokoľvek využitia do páchnucích lagún[19], čím sa vytrácajú rieky[20] a vytvárajú mŕtve plochy[21] v moriach. Keď tie výkaly prenesieme na pôdu, hrozí zvyšovanie odolnosti baktérií na antibiotiká[22].

Pri prechádzaní na rastlinnú stravu by sme mohli využiť jednu šikovnú súčinnosť: väčšina plodín, ktoré obsahujú bielkoviny (hrach a fazuľa) zachytávajú dusík z ovzdušia. Ten na ne pôsobí ako hnojivo, pričom sa zvyšuje dusičnatosť pôdy[23], z ktorej môžu mať následne prospech aj iné obilniny alebo olejniny. Ak aj prechod na rastlinné bielkoviny neeliminuje svetový dopyt po umelých hnojivách, pionierska práca vegánskych organických pestovateľov[24], ktorí používajú len rastlinný kompost a dovážajú čo najmenej hnojív odinakiaľ, by mala byť podporovaná výskumom. V jeho financovaní však vlády doteraz zlyhávali.

Pochopiteľne, priemysel okolo chovu dobytka tomu všetkému odolá pomocou svojich bukolických obrazov a pastierskych fantázií, ktorými nás tak dlho balamútili. No nemôžu nás donútiť jesť mäso. Zmena je v našich rukách. A rok čo rok sa stáva ľahšou.

Preklad © Tomáš Kopecký

[1]https://science.sciencemag.org/content/360/6392/987

[2]https://www.fern.org/news-resources/the-avoidable-crisis-the-european-meat-industrys-environmental-catastrophe-119/

[3]http://www.fao.org/3/i0680e/i0680e.pdf

[4]https://www.fcrn.org.uk/sites/default/files/project-files/fcrn_gnc_report.pdf

[5] Ang. „rewilding“. Pozn.prekl.

[6]https://www.theguardian.com/commentisfree/2014/jan/13/flooding-public-spending-britain-europe-policies-homes

[7]https://www.theguardian.com/environment/2018/may/21/human-race-just-001-of-all-life-but-has-destroyed-over-80-of-wild-mammals-study

[8]https://theecologist.org/2014/mar/21/omni-benefits-regenerative-pasture

[9]https://www.zsl.org/blogs/science/badger-culling-–-coming-soon-to-countryside-near-you

[10]https://www.monbiot.com/2013/05/24/feral-searching-for-enchantment-on-the-frontiers-of-rewilding/

[11]https://www.theguardian.com/environment/2018/apr/30/lab-grown-meat-how-a-bunch-of-geeks-scared-the-meat-industry

[12]https://theintercept.com/2017/10/05/factory-farms-fbi-missing-piglets-animal-rights-glenn-greenwald/

[13]https://www.theguardian.com/environment/2016/aug/28/fsa-4000-breaches-animal-welfare-laws-uk-abattoirs-two-years

[14]https://www.theguardian.com/business/2017/sep/28/blood-sweat-deceit-west-midlands-poultry-plant

[15]https://www.theguardian.com/commentisfree/2014/dec/23/winters-tale-things-i-did-queen-country

[16]https://sustainablefoodtrust.org/articles/fake-meat-impossibly-hard-to-swallow/

[17]https://www.theguardian.com/environment/2017/jul/17/uk-has-nearly-800-livestock-mega-farms-investigation-reveals

[18]https://anewnatureblog.com/2018/06/04/the-nitrogen-dilemma/

[19]https://www.theguardian.com/environment/2018/may/24/pig-farm-agriculture-its-wrong-to-stink-up-other-peoples-lives-fighting-the-manure-lagoons-of-north-carolina

[20]https://www.theguardian.com/environment/2015/oct/05/think-dairy-farming-is-benign-our-rivers-tell-a-different-story

[21]https://www.theguardian.com/environment/2017/aug/01/meat-industry-dead-zone-gulf-of-mexico-environment-pollution

[22]https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0160412002000843

[23]https://link.springer.com/article/10.1023/A:1024189029226

[24]http://www.tolhurstorganic.co.uk/about-us/why-choose-us/

Tomáš Kopecký

Tomáš Kopecký

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Blog o interkultúrnej komunikácii, o prírode a človeku Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu